Krátke dejiny slobodomurárstva na Slovensku

18. storočie

Prvá lóža na Slovensku, ktorá sa začala správať podľa nových rituálov vznikla podľa tradície roku 1777. Je však dokázané, že na území Slovenska v 18. storočí bolo viac aktívnych slobodomurárskych lóží, ktoré prispievali k duchovnej obrode obyvateľstva, kladne pôsobili za panovania Márie Terézie a Jozefa II. Vypracovali Ratio Educationis, mali aj veľké zásluhy na vydaní Tolerančného patentu. Medzi bratmi boli vysokí šľachtickí hodnostári, kráľovskí úradníci, ale aj umelci, učitelia, evanjelickí kňazi, ako J. Kollár, J. N. Hummel, gróf Mikuláš Pálffy, J. Bencúr, Zhillag, atď.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa Bratislava stala pre slobodomurárov veľmi dôležitou, pretože v rakúskej časti monarchie bola ich činnosť zakázaná. V meste mali dva slobodomurárske chrámy (v jednom z nich dnes sídli budova Csemadoku oproti kinu Hviezda). Pred prvou svetovou vojnou pracovalo na Slovensku do 500 slobodomurárov.

Prvá republika

Za prvej republiky bolo Československo významným centrom európskeho slobodomurárstva. V Prahe sa pravidelne konali stretnutia bratov z celého sveta, pričom Bratislava bola strediskom rakúskych, nemeckých a maďarských bratov s účasťou slovenskej inteligencie. V tomto období bolo na Slovensku okolo 1300 slobodomurárov organizovaných v lóžach nielen v Bratislave, v Košiciach a v Nitre, ale veľa slobodomurárov bolo aj medzi inteligenciou na Spiši, v Žiline a ďalších mestách.

1938 – pod hrozbou fašizmu

V roku 1938 sa slovenskí slobodomurári pod hrozbou fašizmu rozhodli, že prácu v lóžach skončia. Potvrdilo sa, že každá diktatúra slobodomurárov potiera – Hitler, Mussolini a klérofašistickí prisluhovači ich prenasledovali ako „židomurárov“ a posielali na smrť do koncentračných táborov. Najstaršiu bratislavskú lóžu „K Mlčanlivosti“ („Zur Verschwiegenheit“) zrušili na základe „senzačného odhalenia“ hneď po vyhlásení Slovenského štátu.

1947 – 1951

Len veľmi pomaly sa vracali ku svojmu dielu slobodomurári v povojnovom Československu. Otvorili lóžu až v roku 1947 a to za pomoci 200 emigrantov, ktorí vojnu prežili v USA a Anglicku. Po obnovení svojej činnosti mala asi 600 členov. Po februárovom prevrate roku 1948 však začalo sledovanie jej činnosti. Proticirkevné ostrie ich učenia neprekrylo prozápadnú orientáciu tejto kozmopolitnej organizácie, a tak komunisti ich vyhlásili za vlastizradcov a nepriateľov nastupujúceho spoločenského zriadenia. Slobodomurári cítili, že sa neodvratne blíži zákaz ich ďalších aktivít a rozhodli sa „uspať“ svoju organizáciu. Roku 1951 sa dobrovoľne rozišli. Neskôr jeden stranícky propagandista napísal: „Slobodné murárstvo je najvyššou, skutočne majstrovskou formou protispoločenskej politickej organizácie buržoázie“.

Po roku 1989

Začiatkom roka 1990 vniesli prvé slobodomurárske svetlo do československých lóží sídliacich v Prahe bratia z Francúzska. Dnes tam už pracujú všetky slobodomurárske ríty, ba i zmiešané či čisto ženské lóže.

Na Slovensku od roku 1993 pracuje slobodomurárska lóža Humanizmus, ktorá bola založená vnesením svetla 8. mája roku 1993 v Bratislave, pod záštitou Veľkého Orientu Francúzska. Jej založeniu predchádzal neúspešný pokus obnoviť na Slovensku slobodomurárstvo z Nemecka.

Neskôr boli na Slovensku založené, pod záštitou Veľkej Lóže Českej republiky, dve lóže, a to Kozmopolis a Libertas.

V roku 2008 lóža Humanizmus vystúpila z Veľkého Orientu Francúzska a vstúpila do Veľkej Lóže Českej republiky a súčasne spolu s ďalšími dvoma lóžami z Bratislavy vytvorili Distriktnú Veľkú Lóžu Slovenska.

2009 – Veľká Lóža Slovenska

Už o rok neskôr, 21. marca 2009, bola tromi bratislavskými lóžami Humanizmus, Kozmopolis a Libertas konštituovaná, symbolickým rozdelením svetla, Veľká Lóža Slovenska. Svetlo do Veľkej Lóže Slovenska vniesli tri veľké lóže, a to Veľká Lóža Českej republiky, Veľká Zjednotená Lóža Nemecka a Veľká Lóža Rakúska. Mimoriadnej slávnosti sa zúčastnilo 21 najvyšších slobodomurárskych mocností a 230 zástupcov národných obediencií z celého sveta.

Každý slovenský slobodomurár si i dnes pripomína slová svojho brata M. R. Štefánika: „… snáď nie je zbytočné úsilie moje, snáď prispel som a prispejem k stavbe velechrámu človečenstva a pokroku.“

Pozri aj text slovenského dejepisca Martina Javora Slobodomurári – moderní filantropi v Historickej revue.